Po roku si opäť súčasť môjho života

Neviem ako sa to stalo, no po roku si späť. Späť v mojom živote. Robíme všetko ako predtým, smejeme sa, hovoríme spolu, podpichujeme sa, bláznime sa, ale predsa obaja cítime, že tu je niečo čo tu predtým nebolo. Niečo je proste inak, ako má byť. Priznám sa, že stále ťa milujem rovnako, no cez ten rok ktorý si netvoril súčasť môjho života si mi dosť chýbal, ale prečo sa teraz cítim horšie ako v čase keď si tu nebol? Možno som si pomaly začala zvykať na tvoju neprítomnosť, možno som sa cítila nad vecou a možno len to bolo lepšie nemať ťa na očiach. Obaja máme strach ako to skončí, ako to medzi nami dvomi vlastne dopadne. Čo ak, opäť nebudeme pripravení ísť ďalej, ak naďalej budeme v sebe živiť ten strach z toho že to pokazíme a opäť si dáme zbohom, pôjdeme vlastnou cestou a zas sa budeme trápiť? Čo ak nám nieje predurčené ostať spolu? Bolo to presne 365 dní, čo sme nemali o sebe žiadnu informáciu, za ten čas sa v našich životoch stalo priveľa vecí, vystriedalo sa dosť ľudí a obaja sme zmenili postoj aj svoje hodnoty. Dospeli sme. Zmúdreli sme. Ale čo ak stále naše srdcia nie sú schopné odovzdať si lásku? Nechcem tlačiť na pílu, sám dobre vieš, že nášmu vzťahu aj tisícu nádej dám, ale nebudem len jedna z možností. Stále znamenáš najviac, stále Ťa ľúbim rovnako, ak nie aj viac, no a stále si prajem nech sme spolu. Je to tak príjemné vedieť že kedykoľvek ti môžem napísať ako sa máš, a viem že teraz môžem bez strachu spať lebo odpovede sa mi dostane. Môžem ti písať, volať, hovoriť s tebou, môžem čokoľvek lebo si späť v mojom živote. Všetko je také bolo, až na ten pocit.. . Pocit ktorý nám dáva jasne najavo že sme to odlúčením od seba pokazili, že sme stratili priveľa času no a že ak to spravíme znova, bude to definitívne a nikdy sa to už nenapraví. Budeme musieť byť veľmi opatrní. veľmi trpezliví, aby sme vedeli ako to nakoniec s nami dvomi dopadne. Len mi prosím neublíž. Radšej ma odohnaj od seba hneď, ako po dlhej dobe kedy si budem myslieť že už niet nového začiatku.