Sľubujem, že jedného dňa ti odpustím

Viem, musím sa pohnúť ďalej.

Či už s tebou, alebo bez teba. Budem si musieť odpustiť všetky tie chyby ktoré som spravila a zato že som bola príliš naivná, taktiež odpustím tebe že si mi nedal lásku. Nepôjde to rýchlo, bude to vyžadovať svoj čas, ale príde to. Vravievam si, že každý sa učíme na vlastných chybách a že aj každá chyba je krok vpred, ale bolo tomu naozaj tak? Možno to nebola chyba, ale trest. Predsa o začiatku som vedela že do čoho idem, že aký si, že to nebude vzťah, ale len dočasné poblúznenie ktoré skončí zlomeným srdcom. Skoro to už bola láska, ale len skoro. Neviem čo bolo presne to, čo ma prinútilo sa do teba zamilovať keďže som vedela že nám to dlho nevydrží, bola to hra v ktorej bolo jediné pravidlo a to, nezamilovať sa. Ja som ho porušila a prehrala som.

Zatiaľ čo ty sa denne bavíš so svojimi kamarátmi, užívaš si slobody a života, spoznávať nové miesta a najmä nových ľudí, neviažeš sa, len nezáväzne flirtuješ, ja čakám doma, poslušne a s nádejou že pri príchode do nášho mesta, či večernom výjazde s kamarátmi mi zatelefonuješ kde som, čo robím, či mám chuť sa s tebou stretnúť. . A prisahám, že aj cez všetko to zlé, čo si spravil, by som po tejto vete vyletela z bytu a bežala by som na námestie za tebou. Pretože by išlo o TEBA. A nech spôsobíš akúkoľvek bolesť, spamätám sa a odpustím ti ju, pretože som sa zamilovala.. Vrúcne, silno a vážne, čo hneď prinieslo niekoľko komplikácií a problémov. No viem, že príde deň kedy ti to zlomené srdce odpustím, odpustím ti aj to že si bol jediný ktorého som ľúbila týmto šialeným spôsobom, odpustím ti to, že si nebol schopný opätovať moje city. Odpustím ti všetko. Ale nebude to dnes, ani zajtra, príde to razom a nečakane. A to bude ten oslobodzujúci moment, kedy moje telo a srdce budú patriť mužovi, hodného mojej lásky. Niekoho kto dá význam tomu, čo si ty zabil a zničil.