Drahý L.
Pridlhú dobu som ťa milovala. Milovala som ťa skutočne, milovala som ťa silno. Milovala som ťa tak, ako to dokáže len ľudská bytosť. Ale, milovala som ťa zbytočne. A možno ani nie, ale ver že aj po tak dlhej dobe to stále vyzerá tak že to zbytočné bolo. Ach, keby si len vedel akú slabosť si pre mňa znamenal. Niekedy sa pristihnem že na teba myslím. Nemala by som to robiť, mám skvelého priateľa, lásku, moju druhú polovičku, mám proste osobu ktorá ma nadovšetko na svete miluje a urobí pre mňa nemožné. Mám niekoho presne tak zaľúbeného do mňa, ako som bola ešte pred časom ja do teba.
Nemôžem tvrdiť že si bol moja prvá láska. Ty si nikdy nebol môj frajer, hoci si sa tak správal a často krát to tak na ľudí pôsobilo že tvoríme pár, nebolo tomu tak. Mala som niekoľko vzťahov, ale ani jeden z nich nebol plnohodnotný, teda až na ten ktorý mám teraz. Ale ešte pred týmto vzťahom, pred týmto skvelým mužom ktorému budem už patriť navždy, som cítila že jediné čo je v mojom živote plnohodnotné si Ty.
Žiadny vzťah, žiadna ozajstná láska, ale predsa si bol moje prvá láska.
Prvá v tom zmysle, že si bol jediný jeden ktorého som milovala. Jediný ktorému patrilo moje srdce, moja duša. Bol si prvý ktorý mi dokázal vyčariť úsmev aj počas toho ako som plakala, prvý ktorý ma prinútil falošne sa usmievať keď bolo moje srdce zlomené, hoci to bolo tvojou vinou, nevedel si to. A tak to malo byť.
Ako roky ubiehali a ja som dospievala chápala som že som možno pre teba znamenala viac, viac ako ostatní ale nie viac natoľko, aby si dokázal vyjadriť svoje city. Mnohokrát si ma nazval najlepšou priateľkou, osobou ktorú nikdy nechceš a nesmieš stratiť, miláčikom, láskou a podobne. Je jasné že priatelia si udeľujú rôzne roztomilé prezývky, ale oslovenie ako láska či miláčik je v tomto prípade trošku viac, ako sila priateľstvá.
Dokázali sme spolu tráviť hodiny, milovali sme čas strávený spolu. Riešili sme nemožné a všetko bolo povolené. Tie hnedé oči, tie husté vlasy, ten úsmev ktorý si vedel vyčariť za každým keď si ma videl. Nebolo to falošné, bolo to skutočné. Nebolo to priateľstvo, bola to láska skrývajúca sa za maskou priateľstva.
Prežili sme mnoho času spolu, poznali sme sa skvele, vedeli sme vždy na čo ten druhý myslí, boli sme ukážkový pár, až na ten detail že pár sme nikdy netvorili hoci nás tak už malo okolie zaškatuľkovaných.
.
.
.
.
.
Nastal deň, kedy som ťa nechala ísť.
Či to bolo tvojou vinou? Nie tak úplne. Ale z časti sa na tom podieľaš aj ty.
Dlho, veľmi dlho som čakala na to, kým mi vyznáš lásku, kým mi povieš že ma miluješ. Ja som to dokázala povedať, ty však nie, hoci bolo vidno že veľmi túžiš po tom, priznať svoje city, ale akosi to nešlo.
Nemohla som viac zotrvať v niečom takom, musela som sa pohnúť ďalej, s tebou či bez teba, musela som ísť. A hoci, po niekoľkých dlhých mesiacoch som sa vrátila, všetko bolo medzi nami iné.
Ja som bola šťastne zadaná, ty presťahovaný do inej krajiny.
Naše vtipy, naše slová, naše hádky už neznamenali nič. Neexistovali. Ja som si ich pamätala, vždy si ich budem pamätať boli to veci, ktoré ma kedysi robili šťastnou. No ty si to už nepamätáš, alebo aj hej, len to nedáš najavo lebo si prešiel veľký kus cesty bez mojej prítomnosti.
A poviem ti že mám toho skvelého muža o ktorom som snívala dlhé roky, mám tzv. svoju prvú pravú lásku, pre mňa ju vždy budeš predstavovať ty.
Budeš ten ktorý znamená najviac, pretože si prvý ktorého som milovala. V kútiku duše vždy budem milovať teba, máličko, možno už nie skutočne, ale niečo tu bude navždy vryté do srdca.
Už len z dôvodu že vďaka tebe som pochopila, čo je skutočným významom slova MILOVAŤ.
Jedného dňa sa vydám, usadím sa, budem tú osobu po mojom boku nadovšetko milovať, ale už nikdy nenájdem osobu, ktorú budem milovať tak ako teba.
Pretože tak silno môžeš milovať len prvú lásku.
A ňou si bol ty.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára