Zabudol si mi dať návod, ako mám bez teba žiť

Spomínam si na časy keď sme každú noc prechádzali tou ulicou kde sme sa prvýkrát stretli . Spomínam si na časy kedy sme chodievali na miesta ktoré sme nazývali naše. Spomínam si na tú pieseň ktorú sme spolu počuli po prvýkrát a jej melódia sa mi neustále prehráva v ušiach  . . Je to už pár mesiacov, za ten čas sme sa nestreli ani jediný krát, dali sme si zbohom ktoré nebolo vyslovené. Prestali sme nás voľný čas venovať jeden druhému a uzavreli spoločnú kapitolu. Aj cez to, že prešlo mnoho dní a ani jeden nebol schopný kontaktovať toho druhého a stráviť nejaký čas spolu, sa udialo priveľa vecí. Nových vecí, zmien, pozitívnych noviniek. Len jedná vec je stále taká ako bola predtým, tá vec je tvoj odchod z môjho života. Ostalo po tebe prázdno. Ty si odišiel, bez slova, rozlúčky, no a hlavne bez návodu, ako zvládnuť život bez teba. Všade si. Všade sú spomienky na Nás dvoch. Všade je to, čo nás tvorilo & spájalo. Len určite prázdno v srdci a miesto po mojom boku, ktoré si si vyhradil pred časom. V dávnych dobách kedy som verila že to čo medzi nami je, je pravé a nikdy to neskončí. Chýbajú mi modré očí krajšie jak oceán, chýba mi dotyk ktorý pre mňa tak veľa znamenal. Chýbajú mi vtipy ktoré boli tak neskutočne zašifrované, že okrem nás ich nechápal nikto. Chýba mi popíjanie vína na kapote auta a sledovanie hviezd. Chýba mi objatie pri ktorom som mala pocit že držím celý svet. Si tam niekde vonku, vo svete plnom ľudí, možno už aj v objatí inej slečny, ale tvoje miesto je tu . Bolo, je a bude. Aspoň do doby pokiaľ sama nevytvorím ten návod, ako žiť bez teba. Lebo to ako to je teraz, je nevyhovujúce, zožierajúce a hlavne, to nieje to, čo to byť malo.